Témy
V divadle Ludus si uvedomujeme, že je dôležité, aby jednotlivé inštitúcie, ktoré sa venujú výchove a vzdelávaniu mladých ľudí, pôsobili vo vzájomnej synergii. Divadlo pre mládež má preto vyvíjať aktivity v súlade s učebnými osnovami a etikou výchovy, má však ponúkať invenčnú a originálnu alternatívu k tradičným metódam výuky, a to tak v uchopení témy, ako aj vo výrazových prostriedkoch.
Vďaka premyslenej práci s mladými divákmi chceme vytvoriť platformu spoločenského dialógu. Iniciačné divadlo otvára divákom predovšetkým bohatstvo a atraktivitu súčasných divadelných a umeleckých výrazových prostriedkov, pestrosť foriem a spôsobov, akým sa dá v divadle spracovať napríklad klasický literárny text, tučný román, alebo vzdialená historická téma.
Divadlo Ludus sa sústredí na témy a problémy dospievania – telesného, duševného a občianskeho.
Naša tvorba vytvára alternatívu k bežnej školskej výučbe. Túto tvorbu môžeme definovať v troch bodoch:
1. ČÍTANKOVÁ LITERATÚRA prináša na javisko klasické dramatické texty, ale aj dramatizácie svetovej literatúry. Inscenácie zachovávajú obsah a posolstvo predlohy, sú však spracované tak, aby svojím konceptom zaujali diváka 12+
2. AUTORSKÉ INSCENÁCIE, ktoré vychádzajú z neliterárnych a neumeleckých textov. Spracovávajú témy významných historických udalostí a osobností, reflektujú aj aktuálne spoločenské témy s dôrazom na tie, ktoré korešpondujú so študijnými osnovami (estetika, dejepis, etika…)
3. „PERFORMANCE LECTURE”– odborné prednášky na rôzne témy s dôrazom na divadelné výrazové prostriedky a príťažlivý performačný prejav. Prednášky korešpondujú so školským učivom a sú alternatívou k tradičnému výukovému modelu.
K jednotlivým témam pripravujeme tzv. „čitateľské denníky” ako študijný materiál, v ktorom sa študenti dozvedia ešte viac z rôznych pohľadov a situácií. Ponúkame lektorské úvody aj debaty po predstavení.
Ak máte záujem o niektorý z ponúkaných formátov, stačí nás kontaktovať mailom alebo telefonicky. Na konkrétnych aktivitách sa dohodneme individuálne.
Tézy
Divadlo je neoddeliteľnou súčasťou európskej civilizácie. Divadlo nie je inštitúcia, produkt ani budova.
Divadlo je prejavom živej kultúry, médiom sebareflexie, prostriedkom výchovy a otvorenou platformou občianskej spoločnosti.
Divadlo je hra, výchova a dialóg (ludický, didaktický a dialogický princíp).
Divadlo je syntetické živé umelecké dielo, ktoré iniciuje rozumovú, citovú, etickú a estetickú oblasť ľudskej osobnosti.
Je zásadný rozdiel medzi detským divadlom, dramatickým krúžkom a profesionálnym divadlom pre mládež.
Divadlo pre mládež 12+ má byť chápané ako dostupná verejná služba.
Divadlo pre študujúcu mládež má v spolupráci so základnými a strednými školami pomáhať rozvíjať komplexnú osobnosť mladého človeka v období jeho telesného, duševného a občianskeho dospievania.
Výchova mladých divákov je primárnym záujmom tak divadiel a divadelných inštitúcií, ako aj občianskej spoločnosti.
Divadlo pre mládež nemá primárne napĺňať umelecké ambície tvorcov.
Divadlo pre mládež nemôže byť primárne hodnotené na základe ekonomických ukazovateľov, tržby ani „úspešnosti“ či „vypredanosti“.
Divadlo pre mládež má klásť tie najvyššie nároky na kvalitu predlohy, réžijno dramaturgického výkladu a interpretácie.
Divadlo pre mládež má byť v súlade s učebnými osnovami a etikou výchovy, má však ponúkať invenčnú a originálnu alternatívu k tradičným metódam výučby, a to tak v uchopení témy, ako aj vo výrazových prostriedkoch.
Divadlo má zaujať, prekvapovať a iniciovať mladého človeka, má s ním viesť dialóg o jeho témach a problémoch.
Filozofia
Po dvadsiatich rokoch práce v profesionálnych divadlách si čoraz viac uvedomujem, prečo je divadlo takou výnimočnou súčasťou európskej kultúry. Naše profesionálne divadlá a divadelné inštitúcie zastupujú len nepatrnú časť ľudských činností poznamenaných divadlom, a to len tú, v ktorej sa divadlo uplatňuje ako výsledný „produkt“, či ako predmet výchovy, alebo predmet reflexie a skúmania. Divadlo a divadelnosť však nemožno derivovať na parciálnu a okrajovú oblasť spoločenského a kultúrneho života.
Divadlo je určujúcou súčasťou európskej civilizácie už od čias rozkvetu starovekých Atén. Zrodilo sa spoločne s literatúrou, históriou, filozofiou, s vedami, ale aj s polis a politikou, demokraciou a s prototypom dnešného štátu.
Bez nadsázky možno povedať, že sa divadlo zrodilo spolu s Európou, nie však ako „vedľajší produkt“ civilizačného kvasu, ale ako jedna z jeho základných ingrediencií, ba dokonca ako jeden z „akcelerátorov“ jej vývoja.
Od čias aténskej demokracie až dodnes je divadlo neoddeliteľnou súčasťou nášho literárneho kánonu, náboženských predstáv, umenia, filozofie, vedeckých teórií a politiky.
V mnohých prejavoch ľudskej činnosti funguje takmer ako univerzálny model, ako semiotika, metajazyk, metafora a symbol sveta.
Divadlo vytvára prostriedky a určuje spôsoby našej sebareflexie.
Divadlo je prostriedkom zdieľania skúsenosti, utvárania empatie, solidarity a spoločných hodnôt. Divadlo je platformou dialógu medzi jedinečnými jazykovými kultúrami, ale tiež medzi generáciami, medzi rôznymi spoločenskými, názorovými a záujmovými skupinami.
Divadlo je nezastupiteľné a nenahraditeľné. Ako v jednej poviedke napísal Jorge Louis Borges: „Keby sme divadlo nemali, museli by sme ho vynájsť ako jazyk, ako koleso, alebo ako gravitáciu.“ Tým sa však divadlo paradoxne stalo „neviditeľným“. Ako éterický pojem sa stalo organickou súčasťou európskej kultúry, a dnes už i globalizovanej alebo globálnej civilizácie.
Väčšina z toho, čo (čo – ako – prečo – kedy – kde) učíme v školách naše deti, je založené na fantázii a na hre, na predstave a predstavovaní si, na modele a modelovaní, na semióze a na interpretácii. Každý z týchto termínov vyjadruje nejaký z aspektov divadla. Ludický princíp – princíp hry a simulácie je tradičným prostriedkom novovekej pedagogiky a didaktiky. Nie náhodou je Jan Amos Komenský považovaný za Učiteľa národov, a nie náhodou je stále užitočná a inšpiratívna Huizingova „definícia novovekého človeka“: Homo ludens – človek hravý a hrajúci sa.
Iné aspekty divadla sú však pre výchovu a pedagogiku rovnako zásadné. Myslím tým predovšetkým aspekt dialógu a živej reči.
Dialóg bol pôvodne základným stavebný elementom drámy (gréckej tragédie a komédie). Už Platón ho však povýšil na filozofický literárny žáner. Filozofický a tiež výchovný význam dialógu vyplýva z pochopenia, že človek sa môže mýliť alebo zastávať jednostranné stanovisko, a že mu môže pomôcť stretnutie s názorom druhého a druhých. Stretávanie sa a stret názorov môžu viesť k lepšiemu, pravde bližšiemu názoru, než mali účastníci pred stretnutím. Dialóg má viesť k zbližovaniu názorov a k nájdeniu spoločného stanoviska.
Tento dôležitý aspekt dialógu súvisí s výkladom slova dialogos ako dia-logos = pôsobenie živej reči, pôsobenie prostredníctvom reči. Účinok živej reči a rétoriku popísal Aristoteles ako spolupôsobenie „presviedčacích prostriedkov“. Pomenoval ich: logos (rozum, zmysel, význam), étos (tradícia, zvyk, mrav), pathos (empatia, cit, vášeň) a mélos (spevnosť, melodičnosť, krása prednesu).
Živú reč a jej účinok aj dnes popisujeme pomocou adjektív ako: logická, rozumná, zmysluplná, etická, tradičná, apelatívna, empatická, citlivá, patetická, vášnivá, melodická,spevná.
Práve divadlo v rôznych jeho podobách je syntetické živé umelecké dielo, ktoré iniciuje rozumovú, citovú, etickú a estetickú oblasť ľudskej osobnosti. Je teda akýmsi komunikačným superkanálom, prostredníctvom ktorého je oslovená komplexná ľudská osobnosť. Ako píše Friedrich Schiller v Listoch o estetickej výchove: „Živé slovo dramatikovo prednesené na javisku je najvyšším prejavom celistvej ľudskej bytosti, je oslavou človeka stvoreného Bohom podľa jeho obrazu. Radostne naplnený i zúfalo trpiaci má v divadle vyjadrovať ľudskú celistvosť a dôstojnosť“
(…)
Divadlo Ludus – reštart
Divadlo pre mládež nie je divadlo, na ktorom by si skúsení a renomovaní divadelníci brúsili štýl, na ktorom by napĺňali umelecké ambície, alebo prekvapovali novými formami a šokovali odvážnou výpoveďou. To však neznamená, že preň neplatia tie najvyššie nároky na kvalitu, práve naopak.
Fundovaná a originálna dramaturgia, precízna inscenačná realizácia a kvalitná interpretácia sú nevyhnutnosťou, ak sa uchádzame o pozornosť adolescenta, ktorá je práve tak tekavá ako je citlivé dospievajúce telo vystavené hormonálnym búrkam. (Napríklad predchádzajúcu vetu by pubertiak asi nedokázal dočítať.)
Divadlo pre mládež nevstupuje na trh ako rovnocenný konkurent, nedá sa na ňom zarobiť, má však špecifického diváka, do ktorého je veľmi potrebné a dôležité investovať. Takáto investícia sa zhodnotí až po dlhšom čase. Divadlá, školy a občianska spoločnosť si však nemôžu dovoliť takéto investície zanedbávať.
Pre divadlo pre mládež by malo platiť pravidlo o dostupnej verejnej službe.
Výchova diváka by mala byť primárnym záujmom divadelníkov a divadiel – aj tých zriaďovaných župou. Pokiaľ totiž nechcú, aby sa produkcia divadla „zmrskla“ kritériami nastavenými trhom na zábavu, sprievodný kultúrny program pre spoločenské príležitosti, či alternatívnu voľnočasovú aktivitu, musia svojho nového diváka poznať. Musia ho vedieť osloviť, vstúpiť s nim do dialógu. Áno, a musia svojho prvodiváka vyhľadávať, zaujať ho a aktívne ho vychovávať.
Divadlo Ludus sa bude aktívne uchádzať o spoluprácu s divadlami zriaďovanými BSK, aby vytvorilo podmienky pre vzájomne výhodnú a celkovo osožnú synergiu. Budeme ponúkať vlastný model práce s mladými divákmi, a vlastný program.
Výchova diváka je však rovnako v záujme škôl a občianskej spoločnosti.
Svojím obsahom výchova diváka a aktivity divadla pre mládež presne zodpovedajú určeniu rozvojových programov v rezortoch školstva, kultúry, ale aj rôznym operačným programom na čerpanie z fondov EU.
(…)
Divadlo Ludus vytvorí komplexný model zosieťovania inštitúcií a aktivít orientovaných na mladých divákov 12+.
Divadlo Ludus zanechá tvorbu pre deti do 12 rokov.
Nebude sa naďalej venovať aktivitám spojeným s dramatickou výchovou, nebude ponúkať priestor na prezentáciu školských či amatérskych divadelných projektov. So školou Ludus bude naďalej spolupracovať na inej báze, pravdaže, podľa záujmu partnera a vzájomného dohovoru.
Divadlo Ludus sa bude jednoznačne programovo zameriavať na tvorbu pre mládež 12+ a na výchovu mladých divákov.
Divadlo Ludus sa bude sústrediť na témy a problémy dospievania – telesného, duševného a občianskeho.
Vo všetkých divadelných aktivitách bude Divadlo Ludus profesionálne a spolupracovať bude taktiež len s profesionálnymi umelcami.
Martin Kubran, 10. júna 2018