V mnohých podobách a verziách sa stretávame s tvrdeniami o nadužívaní a zneužívaní jazyka.
O dezinformáciách, argumentačných fauloch.
O post-truth ére, o sprisahaneckých teóriách.
O populizme, o manipulácii a hate speech
O toxickom optickom a akustickom smogu. O „zahnívajúcom internete“.
O hrozbe technológií AI, ktorá nás predbehla, a ktorú nedokážeme udržať pod kontrolou.
Akoby nás ľudí JAZYK – náš vlastný vynález, náš nástroj – prestal poslúchať; akoby sa vzoprel a pervertoval v nejakú nepriateľskú zbraň, alebo v samotného nepriateľa.
Lenže nezakladá všetky tieto problémy práve nedorozumenie – naša strata súvislostí vzťahu medzi jazykom a svetom? Medzi jazykom ako ľudským výtvorom, prostriedkom, nástrojom a faktickou realitou? Nie je to omyl založený na zamieňaní prostriedku so zlým úmyslom, so zámerom, toho, kto ho používa? Veď na možnosť zneužitia reči upozorňoval už Platón vo svojej kritike sofistov. Čo je to vlastne jazyk? Čo je to prirodzený jazyk? Čo je to reč?
V našej lektúre si kladieme základné otázky, pričom sledujeme fundamentálne diela filozofie a vedy, ktoré intuitívne nahodené tézy podrobujú kritickému skúmaniu. Zakladajú tak pojmový aparát a rozvíjajú myslenie o jazyku smerom k hermeneutike, sémiotike, logike či lingvistike. Ukážeme vám, že spôsob, akým kladieme otázky otvára nové perspektívy nazerania na svet. Rôzne jazykové koncepty a modely z neho robia napokon centrálny pojem civilizácie, akúsi križovatku myslenia, ktorej ukazovatele súčasne vymedzujú jednotlivé spôsoby poznávania skutočnosti.
Osoby a obsadenie
Andrej Kalinka
Ján Morávek
Monika Štolcová
Barbora Turkmen
Inscenačný tím
Michaela Beniač
Andrej Kalinka
Ján Morávek
Monika Štolcová
Barbora Turkmen
Program
Z verejných zdrojov podporil:
Fond na podporu umenia