O divadle

#LUDUS

Vízia Divadla LUDUS

 

Tézy

Divadlo je neoddeliteľnou súčasťou európskej civilizácie. Divadlo nie je inštitúcia, produkt ani budova.

Divadlo je prejavom živej kultúry, médiom sebareflexie, prostriedkom výchovy a otvorenou platformou občianskej spoločnosti.

Divadlo je hra, výchova a dialóg (ludický, didaktický a dialogický princíp).

Divadlo je syntetické živé umelecké dielo, ktoré iniciuje rozumovú, citovú, etickú a estetickú oblasť ľudskej osobnosti.

 

Je zásadný rozdiel medzi detským divadlom, dramatickým krúžkom a profesionálnym divadlom pre mládež.

Divadlo pre mládež 12+ má byť chápané ako dostupná verejná služba.

Divadlo pre študujúcu mládež má v spolupráci so základnými a strednými školami pomáhať rozvýjať komplexnú osobnosť mladého človeka v období jeho telesného, duševného a občianskeho dospievania.

Výchova mladých divákov je primárnym záujmom tak divadiel a divadelných inštitúcií, ako aj občianskej spoločnosti.

 

Divadlo pre mládež nemá primárne napĺňať umelecké ambície tvorcov.

Divadlo pre mládež nemôže byť primárne hodnotené na základe ekonomických ukazovateľov, tržby ani „úspešnosti“ či „vypredanosti“.

Divadlo pre mládež má klásť tie najvyššie nároky na kvalitu predlohy, réžijno dramaturgického výkladu a interpretácie.

Divadlo pre mládež má byť v súlade s učebnými osnovami a etikou výchovy, má však ponúkať invenčnú a originálnu alternatívu k tradičným metódam výuky, a to tak v uchopení témy, ako aj vo výrazových prostriedkoch.

Divadlo má zaujať, prekvapovať a iniciovať mladého človeka, má s ním viesť dialóg o jeho témach a problémoch.

 

Filozofia

Po dvadsiatich rokoch práce v profesionálnych divadlách si čoraz viac uvedomujem, prečo je divadlo takou výnimočnou súčasťou európskej kultúry. Naše profesionálne divadlá a divadelné inštitúcie zastupujú len nepatrnú časť ľudských činností poznamenaných divadlom, a to len tú, v ktorej sa divadlo uplatňuje ako výsledný „produkt“, či ako predmet výchovy, alebo predmet reflexie a skúmania. Divadlo a divadelnosť však nemožno derivovať na parciálnu a okrajovú oblasť spoločenského a kultúrneho života.

Divadlo je určujúcou súčasťou európskej civilizácie už od čias rozkvetu starovekých Atén. Zrodilo sa spoločne s literatúrou, históriou, filozofiou, s vedami, ale aj s polis a politikou, demokraciou, a s prototypom dnešného štátu.

Bez nadsázky možno povedať, že sa divadlo zrodilo spolu s Európou, nie však ako „vedľajší produkt“ civilizačného kvasu, ale ako jedna z jeho základných ingrediencií, ba dokonca ako jeden z“akcelerátorov“ jej vývoja.

Od čias aténskej demokracie až dodnes je divadlo neoddeliteľnou súčasťou nášho literárneho kánonu, náboženských predstáv, umenia, filozofie, vedeckých teórií a politiky.

V mnohých prejavoch ľudskej činnosti funguje takmer ako univerzálny model, ako semiotika, metajazyk, metafora a symbol sveta.

Divadlo vytvára prostriedky a určuje spôsoby našej sebareflexie.

Divadlo je prostriedkom zdielania skúsenosti, utvárania empatie, solidarity a spoločných hodnôt. Divadlo je platformou dialógu medzi jedinečnými jazykovými kultúrami, ale tiež medzi generáciami, medzi rôznymi spoločenskými, názorovými a záujmovými skupinami.

Divadlo je nezastupiteľné a nenahraditeľné. Ako v jednej poviedke napísal Jorge Louis Borges: „Keby sme divadlo nemali, museli by sme ho vynájsť ako jazyk, ako koleso, alebo ako gravitáciu.“ Tým sa však divadlo paradoxne stalo „neviditeľným“. Ako éterický pojem sa stalo organickou súčasťou európskej kultúry, a dnes už i globalizovanej alebo globálnejcivilizácie.

 

Väčšina z toho, čo (čo – ako – prečo – kedy – kde) učíme v školách naše deti, je založené na fantázii a na hre, na predstave a predstavovaní si, na modele a modelovaní, na semióze a na interpretácii. Každý z týchto termínov vyjadruje nejaký z aspektov divadla. Ludický princíp – princíp hry a simulácie je tradičným prostriedkom novovekej pedagogiky a didaktiky. Nie náhodou je Jan Amos Komenský považovaný za Učiteľa národov, a nie náhodou je stále užitočná a inšpiratívnaHuizingova „definícia novovekého človeka“: Homo ludens – človek hravý a hrajúcisa.

Iné aspekty divadla sú však pre výchovu a pedagogiku rovnako zásadné. Myslím tým predovšetkým aspekt dialógu a živej reči.

Dialóg bol pôvodne základným stavebný elementom drámy (gréckej tragédie a komédie). Už Platón ho však povýšil na filozofický literárny žáner. Filozofický a tiež výchovný význam dialógu vyplýva z pochopenia, že človek sa môže mýliť alebo zastávať jednostranné stanovisko, a že mu môže pomôcť stretnutie s názorom druhého a druhých. Stretávanie sa a stret názorov môžu viesť k lepšiemu, pravde bližšiemu názoru, než mali účastníci pred stretnutím. Dialóg má viesť k zbližovaniu názorov a k nájdeniu spoločnéhostanoviska.

Tento dôležitý aspekt dialógu súvisí s výkladom slova dialogos ako dia-logos = pôsobenie živej reči, pôsobenie prostredníctvom reči. Účinok živej reči a rétoriku popísal Aristoteles ako spolupôsobenie „presviedčacích prostriedkov“. Pomenoval ich: logos (rozum, zmysel, význam), étos(tradícia, zvyk, mrav), pathos (empatia, cit, vášeň) a mélos (spevnosť, melodičnosť, krása  prednesu).

Živú reč a jej účinok aj dnes popisujeme pomocov adjektív ako: logická, rozumná, zmysluplná, etická, tradičná, apelatívna, empatická, citlivá, patetická, vášnivá, melodická,spevná.

Práve divadlo v rôznych jeho podobách je syntetické živé umelecké dielo, ktoré iniciuje rozumovú, citovú, etickú a estetickú oblasť ľudskej osobnosti. Je teda akýmsi komunikačným superkanálom, prostredníctvom ktorého je oslovená komplexná ľudská osobnosť. Ako píše Friedrich Schiller v Listoch o estetickej výchove: „Živé slovo dramatikovo prednesené na javisku je najvyšším prejavom celistvej ľudskej bytosti, je oslavou človeka stvoreného Bohom podľa jeho obrazu. Radostne naplnený i zúfalo trpiaci má v divadle vyjadrovať ľudskú celistvosť adôstojnosť“

 

Inšpirácia

  1. Praha je čo do počtu divadelných scén, a tiež čo do počtu divákov, ktorí každý večer zasadnú v divadlách, svetový unikát. Praha je posiata divadlami a ponúka divadlo vo všetkých možných podobách. Lenže čoraz väčšiu časť repertoáru pražských divadiel tvorí oddychový meštiansky mainstream, alebo priamo zábavný bulvár. Na druhej strane spektra stoja divadlá, ktoré svojou špecifickou poetikou, vyhranenou dramaturgiou alebo generačnou spriaznenosťou oslovujú svoj vlastný špecifický divácky „elektorát“.

Z viac ako stovky pražských profesionálnych divadiel a stagion sa len tri sústavne a programovo venujú tvorbe pre mládež. Sú to Divadlo Minor, divadlo Gong a Divadlo v Dlouhé. Repertoár divadiel pre deti bol v Prahe v poslednom čase redukovaný na bábkové skanzeny, turistické atrakcie a rodinné doobedňajšie predstavenia. Dlhú tradíciu bábkových divadiel, pouličných a letných plenérových divadiel úspešne prebrali produkcie súborov nového cirkusu. Čierne divadlo a divadlo ilúzií, ktoré rozvíjala Laterna magika sa prevažne komercionalizovalo. Výnimkou je azda len Divadlo Minor, ktoré túto tradíciu ďalej rozvíja a vytvára nápadité rodinné inscenácie atraktívne rovnako pre deti aj dospelých.

Absenciu divadelných produkcií pre mládež a zanedbanie výchovy mladého diváka si v Prahe uvedomili pomerne neskoro. Mesto Praha je zriaďovateľom len jedenástich divadelných scén. Diskusie o mestských divadlách ako o svojho druhu verejnej službe sa naplno rozhoreli až v posledných rokoch, a to v súvislosti s reorganizáciou Městských divadel pražských (MDP). Súčasťou konglomerátu MDP sa má totiž stať Divadlo Komedie, ktoré bolo v rokoch 1995 – 2012 domovskou scénou najprogresívnejších a najoceňovanejších pražských divadelných súborov a režisérov. Z rozhodnutia pražského magistrátu a odborných poradných komisií bude Divadlo Komedie programovo zamerané na divadelnú tvorbu pre mládež 12+. Vedenie MDP prevzali renomovaní divadelníci – Dan Přibyl (bývalý dramaturg Nové scény ND), Michal Dočekal (dlhoročný umelecký šéf Činohry Národního Divadla), David Drábek (dramatik a bývalý umelecký šéf Klicperova divadla v Hradci Králové). Zdá sa, že v Prahe si prioritu výchovy mladých divákov uvedomili, a k problému pristúpili s maximálnou zodpovednosťou.

 

  1. Mesto Brno je zriaďovateľom troch najväčších a najdrahších brnenských divadelných inštitúcií (Národní divadlo Brno, Městské divadlo Brno, Centrum experimentálního divadla CED). V Brne sídli aj druhá najväčšia česká umelecká škola – Janáčkova akademie muzických umění (JAMU). Čo sa týka divadelných produkcií pre deti a mládež, programovo sa jej venujú dve divadlá. Divadlo Radosť je zriaďované mestom Brno, Divadlo Polárka spadá pod správu mestskej časti Brno Střed. Hoci obe divadlá hrajú prevažne v doobedňajších hodinách pre škôlky a školy, ich repertoár je na prvý pohľad jasno diferencovaný. Radosť ponúka tradičné bábkové a kombinované rozprávky a detské muzikály, a v tejto oblasti patrí medzi najúspešnejšie a dlhodobo divácky najvyhľadávanejšie divadlá v ČR. Polárka, ktorú v roku 2002 reštartoval mladý tým okolo barda brnenského divadla Jaroslava Tučka, si trúfa na invenčné autorské inscenácie pre najmenšie deti (mateřinky a batoláriá), originálne a riskantné experimenálne projekty, a tiež na inscenácie pre mládež od 12+, či 15+. Divadlo je úzko napojené na JAMU, a postupne ho viedli dnes už uznávaný divadelný tvorcovia: Martin Čičvák, Jan Mikulášek a Mirek Oščatka (v súčasnosti riaditeľ CEDU), Martin Františák (v súčasnosti umelecký šéf Činohry Národního divadla Brno). Dnes má divadlo na repertoáry inscenácie: Prezidenti – o pohnutých osudoch prvých štyroch českých prezidentov, ale aj o voľbe voliť, o princípe slobodných volieb a o občianskej zodpovednosti. Vnitřný nepřítel autorky Merylin Mattei – o ťažkom dospievaní  a iniciácii, o nebezpečenej príťažlivosti silných vodcov a ideológií násilia. Naše třída Tadeusza Slobodzianka – dejiny 20. storočia, fašizmu, holokaustu, kolaborácie, zrady ale solidarity a hrdinstva zobrazené na osudoch spolužiakov z jednej triedy. Sú to výsostne angažované inscenácie s výrazným morálnym apelom a výpovednou hodnotou. Inscenácie sú navyše invenčné a umelecky veľmi kvalitné, podpísali sa pod ne oceňovaní renomovaní režiséri. Brnenská Polárka predstavuje odvážny model divadla, ktoré okrem svojho „stabilného“ detského diváka oslovuje aj „nestabilných“  a problémových adolescentov. Z hľadiska dlhodobého formovania súboru a týmu stálych spolupracovníkov si však Polárka bude nakoniec musieť vybrať, ktorú z línií bude preferovať, a ktorú naopak opustí. Sústrediť pod jednu strechu Divadlo pre najmenšie deti, školákov a dospievajúcu predsalen vyžaduje veľmi špecificky disponovaných hercov adivadelníkov
  1. Inou inšpiráciou je berlínsky Grips Theater. Grips oslavuje v budúcej sezóne 50 ročnicu, je len o rok starší ako Ludus. Od roku 1975 sa popri divadle pre deti zameriava predovšetkým na tvorbu pre mládež 12+, a v tomto smere rozvíja veľmi úspešný model, v ktorom prepája myšlienku emancipácie dieťaťa vychádzajúcu z Dohovoru o právach dieťaťas atraktívnymi divadelnými projektami, v ktorých zväčša reagujú na aktuálne problémy „sveta dospelých“. Podľa neformálneho hesla „Dali ste nám práva, dáte nám občiansky preukaz, my sa ale chceme baviť o svete, ktorý po vás prevezmeme“. Grips Theater to má už v názve. Grips je ľudový výraz pre rozum, pochopenie, intelekt, Grip = grif, šikovný ťah alebo trik. Názov teda možno chápať ako návod ako použiť divadlo ako šikovný vynaliezavý prostriedok na riešenie konkrétneho problému. Grips Theater sa stal pre nemeckých divadelníkov pojmom, váženou inštitúciou, ktorá pripravuje vyspelého diváka pre významné berlínske scény. Divadelníci z Berliner Ensemblu, Volksbuehne alebo z Gorki Theater s Gripsom pravidelne spolupracujú.

V roku 2002 som sa zúčatnil Fóra mladých divadelníkov na najprestížnejšej nemeckej divadelnej prehliadke Berliner Theatertreffen. Program bol bohatý a náročný. Skupina divadelníkov z celého sveta absolvovala počas štrnástich dní celodenný workshop a každý večer festivalovú inscenáciu. Boli sme prekvapení, keď nám organizátori vymedzili celý jeden deň na návštevu a diskusiu s tvorcami Grips Theater.

Inak: v Berlíne sme mali možnosť dva týždne intenzívne pracovať so špičkovými nemeckými umelcami, vidieť výsledky ich práce v podobe skvelých a odvážnych incenácií, ale organizátorom predsa len najviac záležalo na tom, aby sme sa zoznámili s kontinuálne udržiavanou cestou, ktorá vedie k živej a životaschopnej divadelnej kultúre.

Vďaka premyslenej práci s mladými divákmi funguje divadlo v Berlíne ako prirodzená platforma spoločenského dialógu a priamo rozvýja Schillerovu víziu divadla ako morálneho ústavu. Otvorenosť a pripravenosť na divadelnú reflexiu spoločnosti a jej problémov je v Berlíne príkladne spájaná s výukou k občianskej dospelosti.

 

  1. Predstavení pre mládež, ktoré zodpovedajú našim predstavám je v Čechách a na Slovensku pomerne dosť. Sú roztrúsené v rôznych profesionálnych divadlách, a dosť často sa stretávajús

nedorozumením u „dospelej“ kritiky. Sú hanlivo označované ako tézovité, didaktické, príliš vysvetľujúce a doslovujúce. Kritici si často vôbec neuvedomujú, že iniciačné divadlo je určené prvodivákom, a tí vnímajú a interpretujú komplikovanú znakovú štruktúru divadla často úplne inak. Keď si dnes prečítame Schillerovu hru z roku 1800, sme prekvapení, akých doslovností a ťažkopádnych vysvetľujúcich pasáží sa taký skvelý autor dopustil, a koľko scénických poznámok pripojil k hlavnému textu. Chcelo by sa povedať: Akoby nikdy nevidel Schillera na javisku. Lenže o to práve ide, Schiller bol totiž aj divadelník, a veľmi dobre si uvedomoval, že nemecké meštianske publikum, pre ktoré písal, má pramalú skúsenosť s jeho novým druhom divadla. Podobným omylom je predpoklad, že náš prvodivák dokáže divadlo pochopiť spontánne, pretože má predsa skúsenosť s filmom, televíziou a s interaktívnymi počítačovýmihrami.

Iniciačné divadlo otvára divákom predovšetkým bohatstvo a atraktivitu súčasných divadelných a umeleckých výrazových prostriedkov, pestrosť foriem a spôsobov, akým sa dá v divadle spracovať napríklad klasický literárny text, tučný román, alebo vzdialená historická téma. To nie je všetko, sám som bol vždy nesmierne zaujatý inscenáciami, ktoré siahajú po témach z neumeleckej sféry. Takými sú napríklad dokumentárne divadlo nemeckej skupiny teatrológov Rimini Protokol, divadelné lekcie švajčiarskeho režiséra Mila Raua, alebo skvelé inscenácie českého divadelníka JiříhoHavelku.

V brnenskom HaDivadle vytvoril Havelka dve autorské inscenácie, ktoré sa s veľkým úspechom hrali desať rokov. Indián v ohrožení je okúzlujúca a nesmierne vtipná inscenácia o Einsteinovej teórii relativity a jej účinkoch na našu realitu. Svět v ohroženíje divadelno – enviromentálna prednáška, ktorá divadelnou formou odpovedá na teórie súčasnej fyziky, na otázky: Čo je čas, ktorý ohraničuje naše životy? Existuje večnosť? Koľko verzií sveta je ukrytých v budúcnosti? A ktorá je tá správna…? Marián Amsler, niekdajší umelecký šéf HaDivadla, vytvoril na motívy románu Kateřiny Tučkovej Vyhnání Gerty Schnirch trojhodinový divadelný epos. Inscenácia na osude mladej Nemky Gerty rozkrýva traumatické roztrhnutie brnenskej polis počas druhej svetovej vojny a stále otvorené rany spôsobené brutálnym vyhnaním brnenských Nemcov po vojne. Videl som doobedňajšie predstavenie pre ôsmakov. Na vrecia naplnené slamou si posadalo 200 pubertiakov, v sále bolo veľmi teplo a divácke podmienky boli celkovo nekomfortné. Diváci boli po celý čas napätí tichí a empatickí. Keď sa po troch hodinách predstavenie skončilo a v sále sa rozsvietilo, dievčatá mali uplakané oči a spolužiaci ich nežne objímali. Bolo to skutočne pôsobivé iniciačnépredstavenie.

Za iný typ iniciačného divadla považujem inscenácie Rastislava Balleka (Tiso, HollyRoth, Mojmír II., Jánošík).

Predstavujú divadelnosť v jej surovej eruptívnej sile. Tému Ballek nerozvýja chronologicky a usporiadane, neponúka ani viditeľné kauzuálne spojenia. Javisko je preňho miestom audio vizuálnej kompozície, ktorá sa rozvíja podľa vlastných pravidiel. Herec je interpret, a súčasne performer.

Expresivita, zámerná teatralita a telesnosť hereckého prejavu hovoria o emóciách a vnútornom svete postáv, ale súčasne poukazujú na antické korene divadla a na základné princípy pôsobenia tragédie a komédie. Práve takéto divadlo je dostatočne mocným a intenzívnym spôsobom oslovenia mladého diváka. Vyvoláva otázky, polemiku a spúšťa iniciačný dialóg. Je silným zážitkom a vyvoláva záujem.

S mladým českým režisérom Michalom Skočovským sme v tejto divadelnej sezóne pripravili hneď dve inscenácie primárne určené mládeži. V Slováckém divadle v Uherskom Hradišti sme pripravil inscenáciu Přes ploty, ktorá vychádza z korešpondencie Fedora Gála s anonymným mladým slovenským neonacistom Matejom. Jej témou je potrebnosť viesť dialóg aj keď s tým druhým takmer vo všetkom nesúhlasíme. Inscenácia je určená predovšetkým stredoškolákom, a súčasťou každého predstavenia je diskusia na tému občianskych práv a slobôd a ich limitov.

V bratislavskom Divadle Aréna sme uviedli hru #Dubček, ktorú autor Viliam Klimáček napísal pre generáciu mileniálov. Veľmi ma prekvapilo s akým zaujatím a osobným vkladom sa do inscenácie vložili herci najmladšej generácie. Ich osobná výpoveď je napokon spúšťačom spontánnych reakcií mladého publika a prekonáva aj istú tézovitosť pôvodného Klimáčkovho textu.

Ohlasy na obe inscenácie dokazujú, že spoločensko politické témy môžu byť pre mládež atraktívne práve v divadelnej forme, napriek tomu, že dejiny 20. storočia a občianska náuka patria medzi stredoškolákmi k najmenej obľúbeným predmetom.

 

Divadlo Ludus – reštart 

Divadlo pre mladež nie je divadlo, na ktorom by si skúsení a renomovaní divadelníci brúsili štýl, na ktorom by napĺňali umelecké ambície, alebo prekvapovali novými formami a šokovali odvážnou výpoveďou. To však neznamená, že preň neplatia tie najvyššie nároky na kvalitu, práve naopak.

Fundovaná a originálna dramaturgia, precízna inscenačná realizácia a kvalitná interpretácia sú nevyhnutnosťou, ak sa uchádzame o pozornosť adolescenta, ktorá je práve tak tekavá ako je citlivé dospievajúce telo vystavené hormonálnym búrkam. (Napríklad predchádzajúcu vetu by pubertiak asi nedokázal dočítať.)

Divadlo pre mládež nevstupuje na trh ako rovnocenný konkurent, nedá sa na ňom zarobiť, má však špecifického diváka, do ktorého je veľmi potrebné a dôležité investovať. Takáto investícia sa zhodnotí až po dlhšom čase. Divadlá, školy a občianska spoločnosť si však nemôžu dovoliť takéto investície zanedbávať.

Pre divadlo pre mládež by malo platiť pravidlo o dostupnej verejnej službe.

Výchova diváka by mala byť primárnym záujmom divadelníkov a divadiel – aj tých zriaďovaných župov. Pokiaľ totiž nechcú, aby sa produkcia divadla „zmrskla“ kritériami nastavenými trhom na zábavu, sprievodný kultúrny program pre spoločenské príležitosi, či alternatívnu volnočasovú aktivitu, musia svojho nového diváka poznať. Musia ho vedieť osloviť, vstúpiť s nim do diálógu. Áno, a musia svojho prvodiváka vyhľadávať, zaujať ho, a aktívne ho vychovávať.

Divadlo Ludus sa bude aktívne uchádzať o spoluprácu s divadlami zriaďovanými BSK, aby vytvorilo podmienky pre vzájomne výhodnú a celkovo osožnú synergiu. Budeme ponúkať vlastný model práce s mladými divákmi, a vlastný program.

Výchova diváka je však rovnako v záujme škôl a občianskej spoločnosti.

Svojim obsahom výchova diváka a aktivity divadla pre mládež presne zodpovedajú určeniu rozvojových programov v rezortoch školstva, kultúry, ale aj rôznym operačným programom na čerpanie z fondov EU.

Dokument vlády SR, ktorý definuje dotačnú politiku v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a slobôd, dokonca vymenúva špecifické oblasti podpory. (viď. http://www.vlada.gov.sk/podpora-a-ochrana-ludskych-prav-a-slobod-lp201102/). Tento dokument by pokojne mohol slúžiť ako východiskový dramaturgický plán divadla pre mládež.

Divadlo Ludus bude iniciovať vznik modelu dlhodobej aktívnej spolupráce divadiel a stredných škôl, ktoré sú v gescii BSK.

V spolupráci so školami navrhneme model financovania spoločných aktivít, ktorý nebude odkázaný na pasívne príjmanie prostriedkov z rozpočtu BSK.

Divadlo Ludus vytvorí komplexný model zosieťovania inštitúcií a aktivít orientovaných na mladých divákov 12+.

Divadlo Ludus zanechá tvorbu pre deti do 12 rokov.

Nebude sa naďalej venovať aktivitám spojeným s dramatickou výchovou, nebude ponúkať priestor na prezentáciu školských či amatérskych divadelných projektov. So školou Ludus bude naďalej spolupracovať na inej báze, pravdaže podľa záujmu partnera a vzájomného dohovoru.

Divadlo Ludus sa bude jednoznačne programovo zameriavať na tvorbu pre mládež 12+ , a na výchovu mladých divákov.

Divadlo Ludus sa bude sústrediť na témy a problémy dospievania – telesného, duševného a občianskeho.

Vo všetkých divadelných aktivitách bude Divadlo Ludus profesionálne, a spolupracovať bude taktiež len s profesionálnymi umelcami.

Dramaturgia Divadla Ludus

  1. Bude vyhľadávať a vytvárať rôzne atraktívne divadelné formy oslovujúcemládež.
  2. Vytvorí dlhodobý programový model zameraný na aktívnu prácu so študujúcou mládežou – v súlade so školskými osnovami a v spolupráci s pedagógmi. Model bude alternatívou banálnych organizovaných školských predstavení. Podľa možností bude privádzať divadlo do školy, alebo hľadať miesto stertnutia na pol ceste medzi školou a
  3. Vytvorí dlhodobý inovatívny model zameraný na výchovu mladých divákov – v spolupráci s lektormi a s partnerskými divadlami. Model bude alternatívou konvenčných lektorských úvodov a diskusií z tvorcami. Bude diváka zasväcovať do komplexného a syntetického zázraku
  4. Bude iniciovať vznik originálnych konceptov a textov,ktoré budú východiskovým materiálom preinscenácie a projekty budúceho repertoáru Divadla Ludus. Osloví s dostatočným predstihom výrazných a renomovaných slovenských i zahraničných autorov.

Repertoár Divadla Ludus budú tvoriť

  1. Inscenácie regulárnych divadelných hier a dramatizácií literatúry. Vyberať budeme „čítankové“ kánonické diela svetovej literatúry. Diela, ktoré doposiaľ neboli uvedené, alebo sú v repertoári divadiel len výnimočne. Nie preto, aby sme sa vyhli konfrontácii so silnejšími, ale preto, aby sme ponúkli exkluzívne inscenácie, pre ktoré sa oplatí Divadlo Ludus navštíviť. Pokiaľ to bude možné uvedieme diela v novom preklade či dramatizácii. Najväčší dôraz (tak ako a pri všetkých aktivitách) budeme klásť na kvalitu réžijno-dramaturgického výkladu a hereckej interpretácie. Inscenácie budúzachovávať obsah a posolstvo predlohy, budú však invenčné a originálne, tak aby zaujali a prekvapili
  2. Inscenácie vychádzajúce z neliterárnych a neumeleckých

Autorské inscenácie, ktoré budú špecificky divadelným spracovaním filozofických maxím a fenoménov, vedeckých teórií či problémov.

Inscenácie spracovávajúce témy významných historických udalostí a osobností. Inscenácie reflektujúce aktuálne témy, spoločenské dilemy a politické neuralgické body. Dôraz budeme klásť na témy, ktoré korešpondujú so štúdijnými osnovami.

Špecificky sa zameriame na témy telesného dospievania a sexuality, duševného dospievania a hodnotového rebríčka, občianskeho dospievania a angažovanosti.

  1. Projekty Lecture performance – odborné prednášky na rôzne témy s dôrazom na divadelné výrazové prostriedky a príťažlivý performálny prejav.

Budeme vyhľadávať osobnosti, ktoré sa tejto forme venujú a ponúkať im priestor a servis na prezentáciu. Podľa obojstrannej spokojnosti a podľa možností budú lektúry reprízované.

Budeme tiež sami vytvárať originálne divadelné prednášky, ktoré sa stanú organickou súčasťou repertoára Divadla Ludus.

Prednášky budú korešpondovať so školským učivom a budú alternatívou k tradičnému výukovému modelu. Budeme sa uchádzať o možnosť „hrať a prednášať“ priamo v školách.

 

K spolupráci na inscenáciách divadla Ludus budeme pozývať výrazné osobnosti a renomovaných tvorcov, režisérov a hercov. Ponúkneme im podľa možností maximálne komfortné podmienky, dostatočne dlhý čas na prípravu a realizáciu.

Namiesto hľadania „vlastnej poetiky“ sa budeme sústrediť na rozmanitosť, diverzitu a originalitu jednotlivých inscenácií a projektov.

Martin Kubran, 10. júna 2018

Základné údaje o divadle

Názov:  Divadlo LUDUS
Adresa: Jozefská 19, 2. poschodie, 811 06 Bratislava
IČO: 00893862
DIČ: 2020831505
IBAN: SK20 8180 0000 0070 0047 0709
e-mail: ludus@ludusdivadlo.sk
tel.č.: +421 915 795 564

Zriaďovateľ divadla LUDUS

BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ
Sabinovská 16, P.O. Box 106, 820 05 Bratislava 25