Nox et solitudo

Nox et Solitudo, básnická zbierka spisovateľa a chemického inžiniera Ivana Krasku, slúži režisérovi Rastislavovi Ballekovi ako východisko pre temnú symbolistickú fériu. Ako mnohokrát predtým, aj teraz Ballek dokazuje, že čítanková literatúra je v skutočnosti neprebádaným tajomným miestom, kde sa intímna výpoveď autora stretáva so silou jazyka a so slabinou spoločnosti, ktorá ním rozpráva. Dochádza tým k transformácii, ktorú spätne nedokážeme popísať, ba ani pochopiť. Prečo sú Kraskove verše neuralgickým bodom slovenskej literatúry a kultúry? Prečo sa stali súčasťou slovenského literárneho kánonu a učebných osnov? Alchýmia symbolov a chémia prvkov.

Po inscenáciách KONVÁLIA a MÁJ, ktorých integrálnou súčasťou je poézia /Valérie Reiszovej, Rudolfa Dilonga, Karla Hynka Máchu/, sme sa rozhodli pre spracovanie fundamentálneho diela slovenskej básnickej moderny.

Pre vzbudenie hlbšieho záujmu o poéziu nám poslúžia zdanlivo odťažité otázky. Prečo sa vzdelaný mestský intelektuál rozhodne básňami pomenovať svoj zvláštny vzťah k tradícii, k vidieku, k životu, k práci a sviatku, ktoré sú spojené so zemou. Moderna tu neznamená len reflektovanie ambivalentného alebo odmietavého vzťahu k tradícii, ruptúru medzi starým a novým, medzi generáciami a medzi epochami končiaceho 19.veku a nastupujúceho 20. storočia. Moderna neznamená len vymedzenie sa, ale súčasne vyjadrenie fascinácie, iracionálneho uchvátenia a znepokojivého nepochopenia tých navonok primitívnych elementov tradičného života ukotvených v krajine, v prírodnom a poľnohospodárskom cykle.

Čo ak je náš moderný postoj založený na mylnej predstave kráčania vpred, v smere pokroku, vývoja poznania, vedy a technológií – a pritom to neznáme, neprebádané a zabudnuté ostáva za našim chrbtom. Čo ak to, na čo zabúdame a zostáva pre nás len dreveným ornamentom na starej almare tradície, je v skutočnosti to najdôležitejšie slovo, heslo, kľúč, obraz.

Žiaľ, dnes platí najčastejšie, že čím menej o zmysle a význame tradičných hodnôt a obradov vieme, tým častejšie sa tradíciou zaklínajú rôzni pokútni ezoterici, mystifikátori dejín a politickí populisti. O to dôležitejšie je hľadať zmysel nášho vlastného miesta v moderne a vlastného vzťahu k tradícii.

Kraskove verše pôsobia stále tak mocne hádam práve preto.

Sú esenciou moderny.

Hrajú

Milan Chalmovský
Pavol Krištofek
Monika Štolcová

Inscenačný tím

Autor: Ivan Krasko
Scenár a réžia: Rastislav Ballek
Dramaturgia: Roberta Chrťanská, Martin Kubran
hudba a zvukový dizajn: Matúš Kobolka, Tomáš Urík, Kristína Zubáková
Scéna a kostýmy: Markéta Plachá
Svetelný dizajn: Jakub Ťapucha
Video: Juraj Mydla
Spolupráca pri realizácii výpravy: Jozef Vančo
Sochy: Jozef Kurinec
Produkcia: Michal Denci, Magdaléna Žiaková
Zvuk: Filip Kriváň
Svetlo: Eduard Mikuš
Javiskový technik: Milan Srnka
Inšpícia: Barbora Poliaková

Program