Modrý vták

Maurice Maeterlinck

Súrodenci Tyltyl a Mytyl snívajú spoločný sen. V ňom sa im zjaví čarodejka Thália a dôrazne ich vyzve, aby prehľadali svet a priniesli jej modrého vtáka, ktorý jediný môže vyliečiť jej chorú Dorotku. Na cestu im dá čarovný diamant a pomocníkov. Zatiaľ čo diamant a Svetlo spoľahlivo odhaľujú skrytú podobu vecí, pomocníci majú vlastné, často odlišné a premenlivé dôvody na sprevádzanie detí. Napokon je tu úloha, ktorú treba splniť, a ktorá zo začiatku vyzerá byť jednoduchá. Kde však nájsť vtáka šťastia a ako ho chytiť? Putujú rôznymi krajinami neviditeľného a nepoznaného sveta, v ktorom sa cez čarovnú prizmu diamantu zjavujú v určitej podobe duše všetkého minulého i budúceho. Duše toho, k čomu má človek vzťah, a čo zdieľa v predstavách a snoch s inými ľuďmi. Po ceste odhalia mnohé tajomstvá a zistia mnoho prekvapujúcich vecí, avšak modrý vták im vždy v inej podobe unikne. Šťastie má, zdá sa, mnoho podôb, nemožno ho však natrvalo vlastniť ako vtáčka vo vlastnej klietke. A tak premenlivý modrý vták na začiatku predstavuje sebeckú túžbu po šťastí, ale na konci zdieľanú nádej a súcit. Keď sa Mytyl s Tyltylom prebudia, svet sa im bude javiť úplne iný, premenený, akoby sa po roku vrátili z dlhej cesty. A pritom spali a snívali len dvanásť hodín.

Vo sne, podobne ako v divadle, nič nie je také, ako sa zdá. V divadle a v sne je na konci všetko úplne iné, ako na začiatku. Tá veľká premena sa udeje v našich mysliach a dušiach.   

Alegorická divadelná hra Mauricea Maeterlincka z roku 1908 patrí k vrcholným dielam modernej dramatiky. Je tiež jedinečným experimentom – pokusom o predlohu pre symbolistické divadlo.  Pre každú generáciu tvorcov predstavuje fantastický potenciál, materiál k dramaturgickému premýšľaniu a univerzálny kľúč k otváraniu nových možností divadelného stvárnenia. Divákom okrem rozprávkového iniciačného príbehu ponúka aj pohľad na rôzne spôsoby vytvárania divadelnej ilúzie, na rôzne podoby divadla. Samotný príbeh je totiž skrytým dvojníkom divadla. 

OSOBY A OBSADENIE

Tyltyl:  Markus Filipko / Benjamín Lacko
Mytyl:  Lara Baranová / Lea Lacková
Thália: Dagmar Bruckmayerová / Zuzana Frenglová
Svetlo: Zuzana Vačková
Čas: Andrea Bučko / Renáta Ryníková
Tma: Elena Podzámska
Mačka: Katarína Baranová
Chlieb: Michal Rovňák
Cukor: Kamil Kollárik
Pes: Dávid Kakaš / Peter Kiss
Starí rodičia: Xénia Kubová a Peter Kuba
Chór: Mirka Durná, Lenka Libjaková, Renáta Ryníková, Andrej Kováč, Peter Kiss, Simon Fico, Dávid Kakaš

preklad: Blahoslav Hečko
úprava a réžia: Peter Kuba
dramaturgia: Martin Kubran
scéna a svetelný dizajn: Ján Ptačin a Dorota Volfová
kostýmy a masky: Mya Javorková a Martina Širáňová

scénická hudba: Andrea Bučko
zvukový dizajn: Matúš Kobolka
výtvarná spolupráca: Aleš Čuma
ústredná pieseň: Juraj Bindzár

produkcia: Juraj Marušic a Katarína Baranová
svetlo: Peter Stránsky
zvuk: Eduard Mikuš
garderóba: Barbora Poliaková
javisko: Eduard Mikuš a Milan Srnka

PREMIÉRA 4. a 5. 4. 2019 v Štúdiu L+S
čas: 90 min. bez pauzy